Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
So štokholmskými SVARTSYN som sa prvýkrát stretol v roku 1998, keď im u Folter Records vyšiel debutový album „The True Legend“. Vzhľadom na to, že nahrávka ma nijako extra nezaujala, asi preto, že už som začínal byť čiernym kovom presýtený a skladateľsky, hráčsky i zvukovo mi to prišlo proste tuctové, bolo to aj stretnutie posledné. Ornias, hlavný mozog kapely, v ktorej sa za roky vystriedali aj ľudia účinkujúci napríklad v UNPURE, DARK FUNERAL, WATAIN alebo TRIUMPHATOR (+ ďalších menách známych hlavne ozajstným čiernym srdciam) to však s black metalom myslel vážne a tak SVARTSYN koncom októbra tohto roku vydali svoj v poradí už desiaty album. Orniasa (gitary, basgitara, vokály) tu na bicích hosťovsky sprevádza Hammermann z Belgicka, kde pod civilným menom Ignace hrá v tech/BDM FRACTURED INSANITY. Táto spolupráca trvá už od roku 2012 a jej aktuálnym plodom je šesť skladieb za 46 minút.
Kompozície sú teda rozsiahlejšie, čo možno brať aj ako dostatok priestoru na rozvíjanie mrazivých, ponurých a zlovestných nálad. Pokiaľ ide o black metal, v tomto žánri mi vkus formovala hlavne jeho „tradičná“ podoba a tak ma „Requiem“ väčšinou strednotempovými chladnými skladbami celkom oslovuje. Nad kobercami kopákov víria, kvília a burácajú gitarové harmónie, často vyvolávajúce pocit, že sedíte niekde v starom statku na pustej planine, vonku zavýja víchrica, šľahá sneh do stenajúcich korún osamelých stromov, už sa stmieva a vám sa ani nechce rozsvietiť, lebo pri pohľade cez okno sa vám párkrát zazdalo, že kdesi po okolí sa v snehových kúrňavách poneviera akási veľká silueta, ktorá vám nič známe nepripomína. Pochodové ostré tempá občas vystrieda náklep, inokedy krátky voľnejší atmosférický úsek a celkovo mi SVARTSYN na jednej strane istou „chladnou nezemskosťou“ pripomínajú aj BURZUM spred vyše štvrťstoročia. (Zvukovo i hráčsky sú pochopiteľne o kus inde.) Harmónie, frázovanie vokálov i celkový dojem metelice bodajúcej ľadovými ihličkami zase privolávajú spomienku na IMMORTAL v 2. polovici 90. rokov. Aktuálny album teda bez znalosti tvorby za posledné dve dekády hodnotím tak, že Ornias je 27 rokov odvtedy, čo SVARTSYN založil, veľmi dôstojným udržiavateľom plameňa čias, ktorých vrchol stihol zažiť už ako hudobník.
Irové pokračují ve své vizi neotřele pojatého a math rockem ušpiněného post rocku, jako by se stále snažili vyrovnat debutu, kterým se blýskli již v roce 2009. Opět chybí asi jen špetka, aby to bylo na potlesk.
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.